Otázka buržoázneho vlastníctva a program KSS

Po uverejnení článku „Padá vláda. Čo ďalej?“, v ktorom sme podrobili kritike buržoázny charakter strany Smer a z neho plynúci postoj k otázke buržoázneho vlastníctva výrobných prostriedkov či ekonomický program založený na téze o sociálnom trhovom hospodárstve, dostala RKS niekoľko otázok, týkajúcich sa KSS ako možnej alternatívy voči buržoáznym politických stranám. Napriek tomu, že sme sa tejto maloburžoáznej strane venovali v článku „Nevyhnutnosť revolučného násilia verzus stanovy KSS“ a v mnohých ďalších textoch zverejnených na našej stránke (napr. tu), rozhodli sme sa venovať bližšiu pozornosť nielen stanovám a praktickej politike tejto strany, ale aj jej ekonomickému programu, v mnohom blízkemu programu strany Smer.

Podľa dokumentu "Aktualizácia postupu po VII. zjazde KSS (schválené VII. Zjazdom KSS dňa 5. februára 2011 v LUČENCI)" sa súčasný program a ciele KSS „odvíjajú od tvorcov marxistického učenia a vodcov proletariátu MARXA, ENGELSA a LENINA, zo skúseností medzinárodného komunistického hnutia v zápase proti kapitálu a vykorisťovaniu“. Program strany obsahuje viacero citátov z diela MARXA, ENGELSA a LENINA, ktoré však po prečítaní ekonomického programu strany vyznievajú skôr ako povinná modlitbička, než ako skutočná inšpirácia ich životom a tvorbou. V programe čítame, že KSS je stranou „marxistickou, nadväzujúcou na pokrokové tradície národného, demokratického, robotníckeho a protifašistického hnutia nášho ľudu, bývalej KSČ a KSS, na učenie MARXA, ENGELSA, LENINA i ostatných mysliteľov ľudstva, ktorí sa zaoberali problémami sociálneho humanizmu – komunizmu, demokracie a sociálnej spravodlivosti“, pričom cieľom KSS je podľa citovaného dokumentu „vybudovať socializmus“...

Až do tohto bodu by bolo všetko viac-menej v poriadku. V ďalšej časti však narážame na tvrdenia, pri ktorých by sa LENIN nestačil diviť, kam až môže po BERNSTEINOVI a KAUTSKOM zájsť sociálno-demokratické komolenie revolučného učenia robotníckej triedy. Za dôležitý krok k dosiahnutiu stanoveného cieľa totiž KSS považuje „socialistickú trhovú ekonomiku, opierajúcu sa o hospodársku demokraciu a o rovnoprávne využívanie predností socialistického plánovania, trhového mechanizmu a tovarovo-peňažných vzťahov“. A ako chce KSS budovať „socializmus“ čítame kúsok ďalej: ide vraj „o to, aby vznikol sektor založený na samosprávnom princípe vlastníctva, schopný efektívne súťažiť s ostatnými formami podnikania“. Nie revolučným vyvlastnením a odzbrojením vykorisťovateľov, ale konkurovaním buržoáznemu vlastníctvu chce táto strana s rádobyrevolučným rojkom Jožkom BRHLIČKOM na čele zničiť kapitalizmus so všemocnými korporáciami a finančnou oligarchiou! KSS je podľa jej programu „proti súčasnému chápaniu privatizácie ako nástroja obohacovania sa jednotlivcov a vytvárania triedy novodobých vykorisťovateľov“. Nie proti privatizácii ako takej, ale proti jej súčasnému chápaniu. A ako čítame ďalej, nie proti kapitalizmu ako takému, ale len proti „ničím neregulovanému trhu“. No zbohom, „komunistická“ strana!

Ďalej sa možno dočítať, že KSS je „v procese zmeny vlastníckych vzťahov za rešpektovanie plurality a rovnoprávnosti vlastníckych foriem, od ekonomického prenájmu podnikov samosprávnym zamestnaneckým kolektívom cez družstvá, komunálne vlastníctvo, zamestnanecké akcie až po súkromné vlastníctvo v drobnom podnikaní“. V poriadku, povedali by sme si, v prechodnej fáze nemieni komunistická strana vyvlastniť všetky výrobné prostriedky, ale chce dočasne zachovať drobné podnikanie. V programe sa však nikde nedočítame o vyvlastnení, o socializácii, o znárodnení či konfiškácii pôdy, priemyslu a ďalších výrobných prostriedkov, len o konkurovaní kapitalizmu! A ďalej prichádza gól: „účasť zahraničného kapitálu v ekonomike Slovenska pokladá KSS za prínos len vtedy, ak znamená rozvoj konkrétneho podniku, jeho modernizáciu, zvýšenie produktivity práce, miezd a zamestnanosti“. Treba azda niečo dodávať?

Snáď len jednu perličku z časti, venovanej školstvu a vzdelávaniu: „Za základ školskej sústavy považuje KSS štátne školy, cirkevné a súkromné by mali byť len doplnkovou formou“. KSS si teda predstavuje socialistické školstvo tak, že v ňom budú pokojne operovať súkromné a tmárske cirkevné školy. A čo na to všetko hovoria v programe citovaní velikáni marxisticko-leninského učenia?

V Manifeste komunistickej strany k otázke súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov čítame, že „charakteristickými rysom komunizmu nie je odstránenie vlastníctva vôbec, ale odstránenie buržoázneho vlastníctva. Avšak moderné buržoázne súkromné ​​vlastníctvo je posledným a najúplnejším výrazom výroby a privlastňovania výrobkov, ktoré spočíva v triednych protikladoch, na vykorisťovaní jedných druhými. V tomto zmysle môžu komunisti zhrnúť svoju teóriu v jedinú vetu: zrušenie súkromného vlastníctva. (...) Desíte sa, že chceme zrušiť súkromné ​​vlastníctvo. Ale v terajšej vašej spoločnosti je súkromné ​​vlastníctvo zrušené pre deväť desatín jej členov; existuje práve preto, že pre deväť desatín neexistuje. Vyčítate nám teda, že chceme zrušiť vlastníctvo, ktoré predpokladá ako nevyhnutnú podmienku, že obrovská väčšina spoločnosti nemá vlastníctva. Skrátka vyčítate nám, že chceme zrušiť vaše vlastníctvo. Áno, to naozaj chceme“.

Prečo je konfiškácia buržoázneho majetku bez náhrady spravodlivým riešením, poľahky pochopíme po prečítaní prvého dielu siedmeho oddielu kapitoly 25 MARXOVHO Kapitálu: k vyvlasteniu totiž dochádza už v spoločnosti, v ktorej existuje súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov: „rozvoj spoločenskej produktívnej sily práce - kooperácia, deľba práce, užívanie strojov vo veľkom a t. ď. - je nemožný bez vyvlastnenia robotníkov a bez príslušnej premeny výrobných prostriedkov v kapitál. (...) Kapitalistický spôsob výroby a akumulácie, a teda aj kapitalistické súkromné ​​vlastníctvo predpokladajú zničenie súkromného vlastníctva, založeného na vlastnú prácu, t. j. predpokladajú vyvlastnenie robotníka“.

Vznik tohto stavu je popísaný už v prvom diele siedmom oddiele kapitole 24., v ktorej sa dozvedáme, že „v dejinách pôvodnej akumulácie tvoria epochu prevraty, ktoré slúžia ako páky vznikajúcej triede kapitalistov, a predovšetkým tie chvíle, keď sú veľké masy ľudí náhle a násilne odtŕhané od svojich existenčných prostriedkov a vrhané na trh práce ako proletári – vydedenci. Vyvlastnenie poľnohospodárskeho výrobcu, zbavenie roľníka pôdy, tvorí základ celého procesu“. V treťom diele kapitole 27. čítame: „Predstavy, ktoré majú na menej vyvinutom stupni vývoja kapitalistickej výroby ešte aký-taký zmysel, stávajú sa tu úplne nezmyselnými. Úspech i neúspech vedú tu rovnako k centralizácii kapitálu, a teda k vyvlastneniu v najúžasnejším meradle. Vyvlastnenie tu postihuje nielen bezprostredného výrobcu, ale aj menších a stredných kapitalistov. Toto vyvlastnenie je východiskovým bodom kapitalistického spôsobu výroby; vykonať toto vyvlastnenie je jeho cieľom, a to koniec koncov vyvlastniť všetkým jednotlivcom výrobné prostriedky, ktoré s vývojom spoločenskej výroby prestávajú byť prostriedkami súkromnej ​​výroby a výrobkami súkromnej ​​výroby a ktoré môžu byť výrobnými prostriedkami už len v rukách združených výrobcov, t. j. ich spoločenským vlastníctvom, ako sú ich spoločenským výrobkom. (...) konkurencia je nahradená monopolom a je pripravená najpriaznivejšie pôda pre budúce vyvlastnenie celou spoločnosťou, národom“.

Je zrejmé, že už samotné buržoázne vlastníctvo predpokladá vyvlastnenie proletára: preto je konfiškácia výrobných prostriedkov a majetku kapitalistov spravodlivým a prvoradým, základným cieľom komunistov v kapitalistickej spoločnosti.

Podľa slov V. I. LENINA zo state "Bedrich ENGELS" vývoj výrobných síl „vytvára spoločenské vzťahy, spočívajúce na súkromnom vlastníctve. Ale teraz vidíme, ako ten istý vývoj výrobných síl odníma vlastníctvo väčšine a sústreďuje ho do rúk nepatrnej menšiny“. Všetky písomné dochované dejiny až dodnes boli podľa neho „dejinami triedneho boja, striedaním panstva a víťazstvo jedných spoločenských tried nad druhými. A to bude trvať tak dlho, kým nezmiznú základy triedneho boja a triedneho panstva – súkromné ​​vlastníctvo a bezplánovitá spoločenská výroba. Záujem proletariátu vyžaduje, aby tieto základy boli zničené, a preto musí byť proti nim zameraný cieľavedomý triedny boj organizovaného robotníctva“.

Podľa slov V. I. LENINA v knihe „Štát a revolúcia“, vyvlastnenie kapitalistov umožní obrovský rozvoj produktívnych síl. A ak vidíme, ako už dnes kapitalizmus nesmierne zadržiava tento rozvoj, ako by sa mohlo mnohé zveľadiť na základe modernej, už dosiahnutej techniky, sme oprávnení s plným presvedčením povedať, že vyvlastnenie kapitalistov nevyhnutne spôsobí nesmierny rozvoj produktívnych síl ľudskej spoločnosti. Ako rýchlo však pôjde tento rozvoj ďalej, ako rýchlo dospeje k odstráneniu deľby práce, k odstráneniu protikladu medzi prácou duševnou a fyzickou, k premene práce na „prvú životnú potrebu“, to nevieme a vedieť nemôžeme. (...) Do tej doby, než nastane „vyššia“ fáza komunizmu, požadujú socialisti najprísnejšiu kontrolu miery a spotreby, vykonávanú spoločnosťou a štátom, táto kontrola však musí začať vyvlastnením kapitalistov, kontrolou kapitalistov, vykonávanou robotníkmi, a musí byť uskutočňovaná nie štátom byrokratov, ale štátom ozbrojených robotníkov. (...) Zištná obhajoba kapitalizmu buržoáznymi ideológmi a ich pätolízačmi (...) spočíva práve v tom, že svojimi spormi a rečami o ďalekej budúcnosti zastierajú naliehavé a pálčivé otázky dnešnej politiky: vyvlastnenie kapitalistov, premenu všetkých občanov na pracovníkov a zamestnancov jediného veľkého „syndikátu“, a to celého štátu, a úplné podriadenie všetkej práce celého tohto syndikátu štátu naozaj demokratickému, štátu sovietov robotníckych a vojenských zástupcov.

Podľa ENGELSOVHO pojednania o bytovej otázke z roku 1872 je nesporné, že „je vo veľkomestách dosť obytných budov, aby bolo racionálnym využitím týchto budov okamžite zamedzené akejkoľvek skutočnej bytovej núdzi. To môže byť prirodzene vykonané jedine vyvlastnením dnešných majiteľov, prípadne tým, že do ich domov budú nasťahovaní robotníci bez prístrešia alebo robotníci bývajúci teraz v preplnených bytoch. A akonáhle proletariát nadobudne politickú moc, bude možné takéto opatrenie, diktované verejným blahom, vykonať rovnako ľahko, ako iné vyvlastnenia a konfiškácie dnešnom štátom ". Ako ináč ako smiešne vyznieva pri tomto a ďalších konštatovaniach a cieľoch KSS-kársky rešpekt k pluralite všetkých foriem vlastníctva?

Poďme ďalej... V LENINOVOM diele „Úlohy proletariátu v našej revolúcii“, v časti „Znárodnenie bánk a kapitalistických syndikátov“ čítame, že sa „opatrenia, ako znárodnenie pôdy, všetkých kapitalistických bánk a syndikátov, alebo aspoň to, že nad nimi bude zriadená okamžitá kontrola sovietov robotníckych zástupcov a t. ď., hoci úplne neznamenajú „zavedenie“ socializmu, musia sa bezvýhradne obhajovať a podľa možnosti revolučnou cestou uskutočňovať. V časti „Agrárny a národnostný program“ sa zas uvádza, že „musíme požadovať znárodnenie všetkej pôdy, t. j. prevod všetkej pôdy v štáte do vlastníctva ústrednej štátnej moci. (...) Strana proletariátu musí nabádať roľníkov k okamžitému svojpomocnému uskutočňovaniu pozemkovej reformy a k okamžitej konfiškácii statkárskej pôdy na podklade rozhodnutia roľníckych zástupcov v jednotlivých miestach. Musíme sa zasadzovať o to, aby z každého skonfiškovaného veľkostatku bolo utvorené veľké vzorné hospodárstvo pod kontrolou sovietov poľnohospodárskych robotníkov“.

Podľa slov V. I. LENINA v diele „Úlohy revolúcie“ je nevyhnutne potrebné uskutočniť ihneď znárodnenie bánk a poisťovníctva, ako aj najdôležitejších priemyselných odvetví (ťažba ropy, kamenného uhlia, hutníctvo, cukrovarníctvo a pod.) zároveň s úplným zrušením obchodného tajomstva a s ustanovením stáleho dozoru robotníkov a roľníkov nad nepatrnou menšinou kapitalistov, ktorí zarábajú na štátnych dodávkach, obchádzajú povinnosť predkladať účty a vyhýbajú sa spravodlivému zdaneniu svojich ziskov a majetkov“. K otázke, dnešnými slovami, „mediálnej politiky“ V. I. LENIN uvádza, že by „jedine sovietska vláda mohla úspešne potierať takú nehoráznu nespravodlivosť, že sa kapitalisti pomocou miliónov, ukradnutých ľudu, zmocnili najväčších tlačiarní a väčšiny novín. Je nutné zastaviť buržoázne kontrarevolučné noviny, skonfiškovať ich tlačiarne, vyhlásiť súkromné ​​inzerciu v novinách za štátny monopol, preniesť ich do vládnych novín, vydávaných sovietmi a hovoriacich roľníkom pravdu. Jedine tak je možné a nutné vyraziť buržoázii z rúk mocnú zbraň beztrestných klamstiev a ohovárania, podvádzania ľudu, balamutenia roľníctva a príprav kontrarevolúcie.(...) „Sovietska vláda musí bezodkladne vyhlásiť, že sa súkromné ​​vlastníctvo statkárskej pôdy ruší bez náhrady, a tieto pozemky odovzdať do správy roľníckych výborov, kým o veci nerozhodne ústavodarné zhromaždenie. Do správy tých istých roľníckych výborov musí byť prevedený aj statkársky inventár, ktorý bude bezpodmienečne zapožičiavaný do užívania, a to bezodplatne, chudobným roľníkom. (...) Aby mohol byť prekonaný odpor kapitalistov proti programu sovietov, postačí dozor robotníkov a roľníkov nad vykorisťovateľmi a prijatie trestnoprávnych opatrení proti neposlušným, ako je konfiškácia všetkého majetku, spojená s kratším pobytom v žalári“.

V. I. LENIN v diele „Proletárska revolúcia a renegát KAUTSKÝ“ v časti „Môže byť rovnosť medzi vykorisťovanými a vykorisťovateľmi?“ uvádza, že vykorisťovateľov „je možné razom premôcť pri vydarenom povstaní v centre alebo pri vojenskej vzbure. Okrem veľmi vzácnych a zvláštnych prípadov však nie je možné vykorisťovateľov razom vyhladiť. Nie je možné razom vyvlastniť všetkých statkárov a kapitalistov o čosi väčších krajín. Okrem toho len vyvlastnenie, ako právny alebo politický akt, otázku úplne nerieši, pretože je potrebné fakticky zvrhnúť statkárov a kapitalistov, fakticky ich nahradiť inou, robotnícku správou tovární a statkov. V časti „Prisluhovanie buržoázii pod rúškou „ekonomickej analýzy“ LENIN menuje legislatívne akty, ktorými prebehlo vyvlastnenie pôdy v sovietskom Rusku: „prvý dekrét vydaný 26. októbra 1917 (...) hovorí, že hospodárstvo prechádza „do rúk ľudu“, že musí byť zhotovený „presný súpis všetkého skonfiškovaného majetku“ a zaistená „najprísnejšia revolučná ochrana“. V mandáte sa hovorí, že "právo súkromného vlastníctva pôdy sa navždy ruší ", že „pozemky s vysoko vyspelým spôsobom hospodárenia“ „nesmú byť delené“, že „všetok živý i mŕtvy hospodársky inventár skonfiškovaných pozemkov prechádza bez výkupu podľa svojej veľkosti a významu do výhradného používania štátu alebo obce“, že „všetka pôda prechádza do pozemkového fondu, ktorý je vlastníctvom všetkého ľudu“. Ďalej, súčasne s rozpustením ústavodarného zhromaždenia (5. januára 1918) prijal III. zjazd sovietov „Deklaráciu práv pracujúceho a vykorisťovaného ľudu“ (...). V tejto deklarácii sa v článku II (I) hovorí, že „súkromné ​​vlastníctvo pôdy sa ruší“, a že „vzorné majetky a poľnohospodárske podniky sa vyhlasujú za majetok všetkého ľudu“.

Z akých „skúseností medzinárodného komunistického hnutia v zápase proti kapitálu a vykorisťovaniu“ sa odvíjaja súčasný program a ciele KSS? O akú časť diela „tvorcov marxistického učenia a vodcov proletariátu“ sa opierajú jej dokumenty, keď ignorujú fakt, že základným cieľom robotníckeho hnutia je konfiškácia buržoázneho vlastníctva, pričom proletariát bude nútený násilne potlačiť odpor buržoázie, brániacej sa svojmu vyvlastneniu (V. I. LENIN: „Proletárska revolúcia a renegát KAUTSKÝ“, časť Téza o ústavodarnom zhromaždení)?

Slovami J. V. STALINA zo state Ekonomické problémy socializmu v ZSSR je kapitalistická výroba „najvyššou formou tovarovej výroby. Tovarová výroba vedie ku kapitalizmu len vtedy, ak existuje súkromné ​​vlastníctvo výrobných prostriedkov, ak prichádza pracovná sila na trh ako tovar, ktorý si môže kapitalista kúpiť a vykorisťovať vo výrobnom procese, ak teda v krajine existuje systém vykorisťovania námezdných robotníkov kapitalistami. Kapitalistická výroba sa začína tam, kde sú výrobné prostriedky sústredené v súkromných rukách, zatiaľ čo sú robotníci, zbavení výrobných prostriedkov, nútení predávať svoju pracovnú silu ako tovar. Bez toho niet kapitalistickej výroby“. “. Naproti tomu v socialistickom hospodárstve „neexistuje súkromné ​​vlastníctvo výrobných prostriedkov a sú zospoločenštené výrobné prostriedky ako v meste, tak aj na dedine, čo musí obmedzovať sféru pôsobnosti zákona hodnoty a stupeň jeho pôsobenia na výrobu“.

Fakt, že sa KSS chce prepracovať k socialistickému hospodárstvu neefektívnou a prakticky nemožnou cestou, niet pochýb. Presnejšie povedané, prepracovať sa k nemu zrejme ani nechce, nakoľko je vo svojej maloburžoáznej podstate presiaknutá rešpektom k „pluralite všetkých foriem vlastníctva“ a odmietaním „potlačovania základných ľudských práv a slobôd“, ktoré je nevyhnutnou podmienkou vyvlastnenia buržoázie bez náhrady a jej násilného potlačenia. V nedávno zverejnenom článku sme vierohodne dokázali, že žiaden opravdivý komunista nemôže súhlasiť so stanovami KSS, ktoré ho pre jeho politické postoje vylučujú z okruhu osôb s právom členstva v strane. Dnes sme zas preukázali, že pre žiadneho komunistu nemôže byť prijateľný ani sociálno-demokratický program KSS, ktorý v zhode s programom buržoázneho Smeru hlása sociálne trhové hospodárstvo, štátom regulovaný kapitalistický trh a konkurenciu všetkých foriem podnikania. Nakoľko podmienkou členstva v KSS je v zmysle oddielu I článku 1 stanov tejto strany súhlas s jej programom a riadenie sa jej stanovami, všetkých pár skutočných komunistov z radov jej členov by z nej malo bezodkladne vystúpiť.