utorok 20. septembra 2011

Nevyhnutnosť revolučného násilia verzus stanovy KSS

Revolučná komunistická strana (RKS) dostala v poslednom období viacero podnetov týkajúcich sa jej hodnotenia ideových východísk politiky Komunistickej strany Slovenska (KSS). Napriek skutočnosti, že sme sa k danej téme dlhodobo venovali (predovšetkým pred konaním parlamentných volieb, ktoré sa pre KSS skončili očakávaným fiaskom), uvedomujeme si, že množstvo návštevníkov nášho blogu sú jeho novými čitateľmi, ktorí sa s existenciou našej organizácie oboznámili len prednedávnom.

Hneď v úvode preambuly stanov KSS (vrátane znenia ich novely z dňa 5. februára 2011) sa môžeme dočítať, že „KSS vychádza z marxisticko-leninského učenia a praxe výstavby socializmu“. Napriek formálnemu prihláseniu sa k revolučnému učeniu robotníckej triedy však v článku 2. týchto stanov čítame, že „s členstvom v KSS je nezlučiteľná podpora a propagácia hnutí smerujúcich k potlačovaniu práv a slobôd občanov alebo iná činnosť, ktorá je v rozpore s Listinou základných práv a slobôd občanov a s medzinárodnými dokumentmi o ľudských, občianskych a politických právach, propagáciou násilia, fašizmu, národnej, národnostnej, rasovej a náboženskej neznášanlivosti a s akoukoľvek formou extrémizmu". Cieľom tohto článku je demonštrovať zjavné protirečenie medzi týmito dvomi citovanými ustanoveniami.

V zmysle článku 11 spomínaných stanov je člen KSS povinný „snažiť sa nepretržite prehlbovať vedomosti z oblasti teórie marxizmu-leninizmu na zvýšenie svojej ideovo-vzdelávacej a politickej úrovne tak, aby bol schopný dôsledne realizovať svoje avantgardné postavenie a bojovať s buržoáznou teóriou, s pravými a „ľavými“ úchylkami od teórie marxizmu-leninizmu“. Pokiaľ by tak postupovali tvorcovia a členovia strany, ktorí (aj na VII. zjazde KSS) hlasovali za toto znenie stanov, určite by sami sebe nezakazovali propagáciu násilia a hnutí smerujúcich k potláčaniu práv a slobôd občanov, ku ktorým sa dozaista radí aj komunistické hnutie, z ktorého sa KSS týmto činom (opätovne) diskvalifikovala.

V Manifeste komunistickej stany, ktorého autorom sú Karl MARX a Friedrich ENGELS čítame, že „politická moc vo vlastnom zmysle je organizovaným násilím jednej triedy na potlačovanie druhej“. Keď sa proletariát v boji proti buržoázii „nevyhnutne zjednotí v triedu, keď sa revolúciou stane panujúcou triedou a keď ako panujúca trieda násilne odstráni staré výrobné vzťahy, odstráni s týmito výrobnými vzťahmi i podmienky existencie triedneho protikladu, odstráni triedu vôbec, a tým aj svoje vlastné panstvo ako triedy“. V úplnom závere Manifestu nájdeme pamätnú vetu, v zmysle ktorej sa komunisti „pokladajú za nedôstojné tajiť svoje názory a úmysly. Otvorene vyhlasujú, že ich ciele sa dajú dosiahnuť len násilným zvrhnutím celého doterajšieho spoločenského zriadenia. Nech sa trasú panujúce triedy pred komunistickou revolúciou! Proletári nemajú v nej čo stratiť, len svoje putá. Dobyť môžu celý svet.“

K akému „marxisticko-leninskému“ učeniu sa hlásia páni z KSS, ak činia z propagácie násilia, ktoré je slovami I. dielu kapitoly 24. MARXOVHO Kapitálu „pôrodnou babicou každej starej spoločnosti tehotnej spoločnosťou novou“, prekážku členstva vo svojej strane?

V IV. kapitole 2. oddielu „Anti-Dühringu“ ENGELS uvádza nasledovnú výčitku eklektikovi DÜHRINGOVI: „o tom, že násilie hrá v dejinách tiež inú úlohu (okrem úlohy vykonávateľa zla), úlohu revolučnú, že je podľa MARXOVÝCH slov pôrodnou babicou každej starej spoločnosti, tehotnej spoločnosťou novou, že je nástrojom, ktorým si spoločenské hnutia razia cestu a rozbíjajú strnulé, odumreté politické formy — o tom všetkom sa pán DÜHRING nezmieňuje ani slovom. Iba s nárekom a kvílením pripúšťa možnosť, že k zvrhnutiu vykorisťovateľského hospodárstva bude snáď potrebné násilie — k jeho veľkej ľútosti! — lebo vraj akékoľvek použitie násilia demoralizuje toho, kto ho používa. A takéto reči sa vedú napriek veľkému morálnemu a duchovnému rozmachu, ktorý nasledoval po každej víťaznej revolúcii! (...) A tento mdlý, slabošský a bezmocný farársky spôsob myslenia sa opovažuje ponúkať sa najrevolučnejšej strane, ktorú poznajú dejiny?“.

Ako píše LENIN v „Štáte a revolúcii“ (kapitola „Ekonomické základy odumierania štátu“), „ak má byť ľudstvo vyslobodené z námezdného otroctva, odpor vykorisťovateľov je nutné zlomiť násilím – a je jasné, že tam, kde je potlačenie, kde je násilie, niet slobody, niet demokracie. Demokracia pre obrovskú väčšinu ľudu a násilné potlačenie vykorisťovateľov, utláčateľov ľudu, t. j. ich vylúčenie z demokracie – to je modifikácia demokracie počas prechodu od kapitalizmu ku komunizmu“. Každý štát je pritom „organizovaným, sústavným používaním násilia voči ľuďom".

V kapitole „Triedna spoločnosť a štát“ LENIN uvádza, že „ak je štát produktom nezmieriteľnosti triednych rozporov, ak je mocou, stojacou nad spoločnosťou a „stále viac sa jej odcudzujúcou“, je jasné, že oslobodenie utláčanej triedy je nemožné nielen bez násilnej revolúcie, ale aj bez zničenia aparátu štátnej moci, ktorý bol vytvorený panujúcou triedou a v ktorom je toto odcudzovanie stelesnené“. S odkazom na „MARXOVO a ENGELSOVO učenie o neodvratnosti násilnej revolúcie“ LENIN uvádza, že buržoázny štát „nemôže byť nahradený štátom proletárskym (diktatúrou proletariátu) cestou „odumierania“, ale spravidla výhradne násilnou revolúciou (...) Nutnosť sústavnej výchovy más k takémuto a len takémuto nazeraniu na násilnú revolúciu tvorí základ celého MARXOVHO a ENELSOVHO učenia (...) Vystriedanie buržoázneho štátu štátom proletárskym je nemožné bez násilnej revolúcie. Zrušenie proletárskeho štátu, t. j. zrušenie každého štátu, nie je možné inak ako cestou odumierania“.

V kapitole „Skúsenosti z rokov 1848 – 1851“ čítame, že štát „je zvláštna organizácia moci, je to organizácia násilia slúžiaceho na potláčanie tej alebo onej triedy. Akú triedu má potláčať proletariát? Samozrejme, že jedine triedu vykorisťovateľskú, t. j. buržoáziu. Pracujúci potrebujú štát výhradne k potlačeniu odporu vykorisťovateľov. A riadiť toto potláčanie, uskutočniť ho, je schopný jedine proletariát ako jediná dôsledne revolučná trieda, ako jediná trieda schopná zjednotiť všetky pracujúce a vykorisťované vrstvy v boji proti buržoázii, k jej úplnému zvrhnutiu. (...) Vykorisťovateľské triedy potrebujú politické panstvo v záujme zachovania vykorisťovania, t. j. zo zištných záujmov nepatrnej menšiny proti obrovskej väčšine ľudu. Vykorisťované triedy potrebujú politické panstvo v záujme úplného odstránenia akéhokoľvek vykorisťovania, t. j. v záujme obrovskej väčšiny ľudu proti nepatrnej menšine moderných otrokárov, t. j. statkárov a kapitalistov. Proletariát potrebuje štátnu moc, centralizovanú organizáciu moci, organizáciu násilia tak na potlačenie odporu vykorisťovateľov, ako aj na vedenie obrovskej masy obyvateľstva, roľníctva, malomeštiactva a proletárov pri „uvádzaní socialistického hospodárstva do chodu““.

Cieľom komunistov je zvrhnutie panstva vykorisťovateľských tried a nastolenie diktatúry proletariátu, ktorá je, slovami LENINA, „úporný boj, krvavý aj nekrvavý, násilný aj nenásilný, vojenský aj hospodársky, pedagogický aj administratívny, proti silám a tradíciám starej spoločnosti“. V LENINOVOM diele „Proletárska revolúcia a renegát KAUTSKÝ“ (v časti „Ako KAUTSKÝ urobil z MARXA tuctového liberála“) čítame reprodukovanú definíciu diktatúry z pera Karla MARXA: „Diktatúra je moc, opierajúca sa priamo o násilie, neviazaná žiadnymi zákonmi“. Proletárska revolúcia je podľa LENINA „nemožná bez násilného rozmetania buržoáznej štátnej mašinérie a bez nahradenia tejto mašinérie mašinériou novou“. Revolučná diktatúra proletariátu „je násilím proti buržoázii; a nutnosť tohto násilia, ako MARX a ENGELS veľmi podrobne a veľakrát vysvetlili (...), je spôsobená obzvlášť tým, že existuje militarizmus a byrokracia".

KAUTSKÝ, v ktorého renegátskych šľapajách nasleduje KSS, „najneslýchanejším spôsobom znetvoril pojem diktatúry proletariátu a učinil z Marxa tuctového liberála (...), zahmlieva triedny obsah buržoáznej demokracie a zo všetkého najviac sa bojí revolučného násilia, používaného utláčanou triedou“. Keď KAUTSKÝ „vyložil“ pojem „revolučnej diktatúry proletariátu“ tak, že zmizlo revolučné násilie utláčanej triedy nad utláčateľmi, dosiahol podľa LENINA na poli liberálneho komolenia MARXA svetový rekord, pričom „renegát BERNSTEIN sa v porovnaní s renegátom KAUTSKÝM ukázal ako nemluvňa“. V kapitole „Buržoázna a proletárska demokracia“ čítame, že KAUTSKÝ „preberá z marxizmu to, čo je prijateľné pre liberálov, pre buržoáziu (...) a vykliešťuje, zamlčiava a zahmlieva to, čo je pre ňu neprijateľné (revolučné násilie proletariátu proti buržoázii s cieľom jej likvidácie)“. Preto je podľa LENINOVHO úsudku KAUTSKÝ nevyhnutne lokajom buržoázie. Dodávame, že lídrom medzi lokajmi, medzi ktorých sa radia aj páni z KSS, zakazujúci (!) členom strany propagovať násilie a potláčanie práv občanov.

V kapitole „Môže byť rovnosť medzi vykorisťovaným a vykorisťovateľom“ nájdeme reprodukované slová MARXA („Ak nahradzujú robotníci diktatúru buržoázie svojou revolučnou diktatúrou, aby potlačili odpor buržoázie, dávajú štátu revolučnú a prechodnú formu“) a ENGELSA („Strana, ktorá (v revolúcii) zvíťazila, býva nútená udržiavať svoje panstvo hrôzou, ktorú reakcionárom naháňajú jej zbrane. Ak by sa Parížska komúna neopierala o autoritu ozbrojeného ľudu proti buržoázii, bola by sa udržala dlhšie než jeden deň? Nemáme ju naopak pokarhať za to, že používala túto autoritu príliš málo?“). Ďalej v nej nájdeme LENINOVO hodnotenie, podľa ktorého sa „KAUTSKÝ s učenosťou najučenejšieho akademického hlupáka alebo s naivnosťou desaťročného dievčatka pýta: prečo treba diktatúru, ak je tu väčšina? A MARX a ENGELS odpovedajú:
— preto, aby bol potlačený odpor buržoázie,
— preto, aby bol reakcionárom nahnaný strach,
— preto, aby bola udržaná autorita ozbrojeného ľudu proti buržoázii,
— preto, aby proletariát mohol násilím potlačiť svojich nepriateľov.
Proletariát nemôže zvíťaziť, ak nepotlačí odpor buržoázie, nepotlačí násilím svojich nepriateľov“.

Nuž, na záver sa žiada dodať len to, že zatiaľ čo je (ENGELSOVÝMI slovami) nehodné najrevolučnejšej strany ponúkať jej farársky prístup, v rámci ktorého sa pociťuje ľútosť nad použitím revolučného násilia voči vykorisťovateľskej triede a (LENINOVÝMI slovami) prejavom zradcovstva či hlúposti a naivnosti navrhovať komunistom, aby sa zriekli idey násilnej diktatúry proletariátu, v KSS platí v najvyššom straníckom dokumente zakotvený a v praxi neraz uplatňovaný princíp, v zmysle ktorého je propagácia násilia a potláčania práv občanov priamo nezlučiteľná (!) s členstvom v strane. Niet pochýb o tom, že v rámci buržoáznej demokracie majú miesto aj periférne a k neúspechu odsúdené sociálno-demokratické strany typu KSS, odmietajúce a vylučujúce zo svojich radov tých, ktorí zastávajú myšlienky triedneho boja, revolučného prerodu spoločnosti a diktatúry proletariátu. Zároveň však niet pochýb, že KSS nosí svoj názov neprávom a že jej hlásenie sa k učeniu marxizmu-leninizmu je falošné a až komicky lživé.

6 komentárov:

  1. souhlas. Co se týče komunistických (sociálně-demokratických)stran. TO jste asi ještě neviděli KSČM .

    OdpovedaťOdstrániť
  2. Ale videli, súdruh, žiaľ, videli. Jedni horší ako druhí, a to sú Filipovci pre Mrkvičkovcov svetlým vzorom...

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Som smutny s toho že tieto riadky si nemohol prečitať môj otec.Už nieje medzi nami.Prežil koncentrak,učil ma ako žiť,a často mi spominal aj to,že kapitalizmus ,klerofašizmus či buržuji nikdy nespia.V dobe socializmu som mu malo dal za pravdu,ved sme sa mali dobre a vôbec by som si nepomyslel že sa môžu jeho obavania stať skutočnosťou.Niekedy som mu vravieval že aj ja by som chcel byť komunista,vravel že pride čas a možno budem.Že zaleži na mne ako sa k životu postavim,či pochopim .Neskôr som bol nepriatelny pre stranu a pre spoločnosť.A o rok nato predsedom celozavodneho SZM .Pri prevrate sa my vyhražali obesenim,stale som dufal že je to iba dočasne pominutie zmyslov ludi.Dnes niesom v žiadnej strane,jeto parodia.Komunisti,teda ti čo sa tim hrdia su akoby predany.Vam verim a som šťastny že je niekto ako vy.

    OdpovedaťOdstrániť
  4. Ďakujeme za slová dôvery, s. ELIÁŠ. V prípade záujmu bližšie komunikovať nás prosím kontaktujte na adrese revkomstrana(zavináč)gmail(bodka)com.

    OdpovedaťOdstrániť
  5. Môj otec bol komunistický funkcionár, mama učiteľka. Mali sme sa akože dobre. Dokonca nám súdruhovia povolili raz cestovať do Juhoslávie...17.Novembra 1989 som mal 21 rokov. Ďakujem bohu za tento deň, za Nežnú Revolúciu a za kapitalizmus, ktorý aj keď nie je dokonalý, je MILÓNKRÁT SPRAVODLIVEJŠÍ ako akýkoľvek režim riadený komunistickou stranou.Komunizmus patrí na smetisko dejín a verím, že tam spolu so svojim hnedým bratom-fažizmom aj zostane!

    OdpovedaťOdstrániť
  6. jo revoluce.. těch tu bylo a byly k ničemu.... už se probuďte, tudy cesta nevede...

    OdpovedaťOdstrániť